V roku 2012 sa nám istým nedopatrením nepodarilo spísať ani jeden report z našich aktivít. A tiež celkovo ochladla naša publikačná činnosť na našich webových stránkach. Radi by som teda aspoň na záver roku zhrnuli pár zaujímavejších podujatí, ktoré tvorili náplň uplynulej sezóny. Pokúsili sme sa rozpomenúť na všetky, ktoré majú priamy vzťah k našej oficálnej činnosti. Okrem veľkého úbytku členov a važnejších úrazov sa nám teda stalo toto všetko.
Rok 2012 sme odštartovali šermiarskym víkendom v našom obľúbenom meste Košice na pozvanie kolegu Ľuba Oreniča. Z Trnavy vyrazilo 7 miestne auto. Za Pardubický spolek šermířský sa vydal na extrémne dlhú cestu vlakom Kamil Hozák. Tréningy prebiehali v zrkadlovej telocvični, v ktorej pravidelne prebieha výcvik športového šermu. Zhodli sme sa, že prítomnosť zrkadiel počas cvičenia výborne pomáha pri samostatných driloch bez súpera. Po šermiarskej ani po socializačnej stránke sme víkend nezanedbali, a každý učastník, predpokladám, odchádzal s vynikajúcim pocitom. Škoda, že takýchto víkendov nemáme v roku viac.
Vo februári sa už tradične konalo jedno z najvýznamnejších podujatí spomedzi všetkých HEMA akcií roka. Dreynevent vo Viedni sa teší veľkému záujmu účastníkov a ten posledný ročník bol vypredaný za dva dni. Na ten budúci už sa tiež nedostanete. Vypredaný za 17 hodín. Dreynevent poskytuje inštruktorom 4 obrovské (a značne zelené) telocvične, ale aj napriek tomu bol počet ľudí na meter štvorcový počas našeho workshopu nadmerný, čo by potešilo asi každého prednášajúceho, hoci o to ťažšie sa vyučuje. Venovali sme sa základnej mechanike a postupom ako zvyšovať rýchlosť a dynamiku v šerme. Z môho pohľadu sa mi zdá, že išlo o jeden z naších najvydarenejších workshopov. Viedenské podujatie patrí medzi dobre zorganizované akcie, ale čo by som rozhodne vytkol je kvalita stravy počas dňa. Ak sa niekomu nepozdávala strava na Tyrnhawe, tak oproti Trnave tu strava skôr pripomína kempingové varenie. Martin Tibenský, ktorý mal byť mojim asistentom na workshope, absolvoval bohužial týždeň pred odchodom operáciu kolena, ktorá bola nutná po zranení pri zápasení. Pomoc pri výučbe mi teda poskytli Tomáš Sirný a Krisztina Nagy.
V apríli sa členovia TŠC zapojili do projektu živého šachu, kde sa v modrej farbe a kvázi-šachových kostýmoch na štýl 15. storočia postavili proti Kompánii trnavských žoldnierov vo farbe žltej. Podujatie sa odohralo na hlavnom trnavskom namestí.
V máji sme sa opät vybrali do Košíc, tentokrát však nie potiť tričká do telocvične, ale posilniť rady Košičanov v bitke proti bratríkom. Bola to jedna z mála historických akcií, ktorých sa TŠC tohto roku zúčastnilo (čo jednoznačne dokumentuje, že z TŠC sa stáva klub seniorov s obľubou pre telocvičňový šerm). Hoci si niektorí naši členovia zamenili túto akciu s gastrovýletom (ako obvykle v Košiciach - ďakujeme Leninovi), značná časť našej výpravy poctivo bivakovala v stredovekom lágri, zúčastňovala sa nácviku pochodov, strelieb a pechotných stretov, čo hádam neskôr aj zdarne predviedla v rámci rekonštrukcií bitiek. Prínosom iste bolo zoznámenie sa so Špinavcami (teda Sprisahancami), akýmsi divným konglomerátom zo západného Slovenska (spoznáte podľa veľkého množstva keciek), ktorý sa pokúša o rekonštrukciu švajčiarskej pechoty. Veríme v zdarnú spoluprácu, ktorá sa behom roka 2012 celkom rozhýbala. Košice boli celkom príjemnou akciou, kde navyše vzišiel zo žiaru bitky nový hrdina - náš Matúš, ktorý v rámci bojového poľa nenašiel seberovného súpera, a tak sa nakoniec musel poraziť sám. Z čoho plynie záverečné ponaučenie: Nikdy si nedávajte hrot na oba konce vašej tyčovky. Dá sa s tým prepichnúť noha, a to aj tá vlastná.
Na podujatie do Poľského mesta Rybnik sme zavítali už po 3. krát. Táto májová akcia je po Dreynevente k nám najbližie a je považovaná za najlepšie Poľské HEMA podujatie. Organizátorom je klub Vectir Gliwice a tento rok hostili na SKUNKSE okrem Poliakov, Čechov, Slovákov a Švédov aj po jednom Švajčiarovi a jednej Maďarke. Sobota bola zväčša venovaná workshopom, ktoré na poľských akciách spravidla požívajú menej záujmu ako samotný turnaj. Ten začal až podvečer, pričom účasťou v ňom nám utiekol semifinálový zápas MS v hokeji. Večer dopadol aj po hokejovej aj po šermiarskej stránke dobre. A nasledujúci deň nás čakalo finále. Našťastie aspoň v šerme sa nám podarilo vyhrať zlato, čím sme zlepšili naše umiestnenie z roku 2010 o jednu priečku. Bohužiaľ , okrem tohto pozitívneho výsledku si Tomáš v tradícii SKUNKSu vyhodil rameno, čo malo neskôr za následok vynútenú operáciu a 5 mesačnú rekonvalescenciu.
V septembri sa opäť ako súčasť Tradičného Trnavského jarmoku konalo podujatie Stredovek pod hradbami, ktoré náš cech spoluorganizoval. Festival bol oproti minulému roku bohatší nielen programom, ale aj novými stánkami remeselníkov a občerstvenia. Tentokrát sme sa neprezentovali samostatným vystúpením hlavne kvôli nedostatočnému počtu bojaschopných členov. Boli sme však súčasťou bojovej jednotky z 15. storočia v rámci sobotného galavečeru, ktorý divákom predstavil rôznu podobu jednotiek z jednotlivých období od 8. po 17. storočie. Vrámci ukážok dobového života z jednotlivých historických etáp sme mali možnosť počas 2 dní ukázať a vyskúšať náš nový stan ako aj doplnenú táborovú kuchyňu.
V septembri sme vyrazili na 4-dňovú návštevu Augsburgu spojenú so seminárom pre školu Alexa Hollingera. Celý víkend prebehol v pohodovej atmosfére a nám sa podarilo popri šermiarskych povinnostiach zakúsiť aj slávny Októberfest. Alexovi zverenci na nás zanechali pozitívny dojem, lebo priemerná úroveň bola určite vyššia ako tá, s ktorou sa bežne stretávame na workshopoch. Zamerali sme sa na bežné techniky, ale prepracovali sme sa aj k pokročilejším kusom ako Schiller, či Zwerch. Ďakujeme Alexovi za príležitosť spoznať trochu aj Bavorsko.
V septembri sme odštartovali projekt, ktorý je veríme novinkou nielen pre nás, ale svojim prístupom aj pre slovenskú šermiarsku komunitu. Šermiarska škola, ktorá prevádzkuje dva tréningy týždenne pod dohľadom dvoch trénerov je snahou o sprofesionalizovanie výuky šermu. Okrem kurzu pre dospelých sme otvorili aj kurz pre deti a síce od 11 rokov, ktoré chceme postupnými krokmi pripraviť na šermiarsku dráhu, a vychovať tak novú nastupujúcu generáciu. Pol roka po otvorení projektu môžeme konštatovať, že išlo o mimoriadne správny krok. Frekventanti našej školy majú kvalitnejšiu prípravu, ktorá sa prakticky odrazila na kvalite ich šermu aj na rýchlosti ich postupu. Zaujímavý priebeh má aj detský kurz, kde našich 5 frekventantov (všetci do 13 rokov) jednoznačne potvrdzuje, že je správne začať od mlada, tak čo sa týka získavania správnych šermiarskych návykov ako aj motoriky, obratnosti a výbušnosti, ktoré sú pre nás v tejto fáze ďaleko dôležitejšie.
V októbri sa nám podarilo zorganizovať už druhý ročník podujatia Tyrnhaw. Na rozdiel oproti minulému roku akcia začala už v piatok. Počet učastníkov bol približne 85, čo je síce o pár jedincov menej ako v roku 2011, ale napriek dodatočnému tretiemu priestoru pre ringen, nás bolo až až. Tiež sme tento rok pozvali viac zahraničných hostí a inštruktorov, čim sme účinne zvýšili povedomie o tejto akcii aj v USA a Nórsku. Ak by som osobne hodnotil aj úroveň šermujúcich, tak sa určite zvýšila, napriek tomu, že sa nám zdá, že záujem o šerm u nás začal upadať. Tyrnhaw 2012 považujeme za vydarenú akciu a sme radi, že sa nám podarilo dať dohromady toľko ľudí venujúcich sa pôvodnému šermu. Tohtoročné prípravy Tyrnhawu sprevádzali moje veľké obavy, keďže nešlo všetko ideálne. Ale predpokladám, že ak sa nestane nič čo by nám skazilo chuť, tak aj v roku 2013 bude Tyrnhaw figurovať v kalendári HEMA podujatí.
http://www.mtt.sk/spravy/video-spravy-tyrnhaw-2012/
V novembri sme sa vydali už po druhý krát do Goeteborgu na podujatie Swordfish. Táto akcia mala cveng najväčšieho šermiarskeho turnaja v modernej dobe. Na finálové zápasy bol dokonca pripravený komentovaný online prenos do celého sveta. Mám ale obavu, že do budúcnosti by sa mali organizátori buď zamerať iba čisto na turnaj, alebo patrične upraviť formát podujatia. Workshopy sa medzi turnajovými blokmi takmer strácali a nevyznačovali sa veľkou návštevnosťou aj keď na podujtí bolo vyše 200 ľudí. Náš workshop v nedeľu ráno bol, rovnako ako ostatné tri paralelné, obsadený len minimálnym počtom 12-14 ľudí a keďže sme ho museli skrátiť o hodinu, celá látka bola prezentovaná akoby z vtáčej perspekívy. Akcia Swordfish je naozaj výnimočná v tom, že sa na nej stretáva veľké množstvo HEMA ľudí z najvzdialenejších kútov sveta. Tento rok prišli okrem ľudí z celej Európy aj jednotlivci z USA, či Austrálie. Bohužial achilovou pätou tohto ročníka bolo takmer škandalózne hodnotenie rozhodcov. Rozhodovanie rapírového turnaja bola celkovo dobré, a aj finálové zápasy boli aspoň o úroveň lešie ako predkolá, kde by bolo azda náhodné pridelovanie bodov viac objektívne. Avšak treba kladne hodnotiť snahu organizátorov, ktorý ihneď po akcii načúvali radám, ako zlepšiť a sprofesionalizovať priebeh turnaja. Môžme teda očakávať zlepšenia v budúcich ročníkoch.
Tento rok sme oslavovali výročie komorne v sushi bare, a pri stole sa nás zišlo pomenej ako obvykle. Ak by som mal zhodniť celkovo celý rok 2012 pre TŠC tak by som povedal, že to bolo z jednej stránky výborné, bohužiaľ po inej biedne. Šerm stráca na atraktivite, záujemcov ubúda a motivácie na tvrdú prácu tiež nie je v hojnosti. Okrem týchto nepríjemností sa nám nevyhli ani úrazy, ktoré často vyradia šermiara na dlhé mesiace, čim netrpí len sám, ale aj zvyšok kolektívu. Prajem teda cechu hlavne zdravý 14. rok existencie. Na všetkom ostatnom už možeme zapracovať sami.
PS: Pre našu internú sumarizáciu. 2 zlomené prsty (spôsobené mečom, ošetrené sadrou). Jeden natrhnutý križny kolenný väz (spôsobené zápasom, liečene operačne). Vyskočené rameno (spôsobené pri šerme, riešene operačne). Nabodnuté stehno (havraní zobák, zošívané na pohotovosti)