Materiály

Prepis kódexu Wallerstein sa už kdesi na internete nachádza, ale v tejto verzii z roku 2003 od Miša Ochabu sú aj celkom zaujímavé poznámky, a preto ho dnes po veľmi dlhej dobe zvereňujeme. Zaujímavé na tomto diele je práve to popísaný šerm, že nie je tak implicitne Lichtenaurovský ako väčšina zachovaných manuskriptov. V zásade však neodporuje Lichtenauerovmu učeniu a nachádzame aj spoločné princípy. Toto dielo sa stalo predlohou pre Mairovu kópiu diela Antónia Rasta. Paulus Hector Mair bol sám vlastníkom tohto diela a jeho poznámky nachádzame na mnohých stranách spisu. Zápasnícke techniky z kódexu Wallerstein prekreslil aj svetoznámy maliar Albrech Dürer.

Po zvládnutí technológie a materiálneho zabezpečenia v roku 2008 s odrodou Veltlínske zelené, sme ročník 2009 zasvätili už náročnejšiemu počinu v oblasti archeoampeológie. Podarilo sa zakontrahovať cca. 200 kg hrozna odrody Bouvierovo hrozno z vari poslednej ucelenej výmery v stredoeurópskom pásme. Víno bolo predstavené na Dni Otvorených pivníc v Trnave,v novembri 2009 a na posviacke mladých vín v januári 2010 v Arcibiskupskom paláci v Trnave.

Spolok šermiarov od péra – federfechtri – existoval a živo sa zapájal do diania už dlho pred vydaním majestátu pre pražských šermiarov Rudolfom II. 7. marca roku 1607. Naproti tomu ich veční rivali Markusáci sa dočkali špecialnej výsady už v roku 1487 od cisára Fridricha II., ktorá im umožňovala držať školy šermu a ostatní, ktorí sa chceli stať majstrami dlhého meča museli u nich skladať skúšky. V druhej polovici 16. storočia sú už federfechtri zavedenou spoločnosťou  známou po celej ríši.

Trnava sa v priebehu veľmi krátkeho obdobia etablovala medzi popredné Uhorské mestá, o čom svedčí už skoré privilégium pre miestnych hostí. Pre svoju zaujímavú polohu sa rovnako stáva centrom širokého spektra remeselníkov, vinárstva a najmä obchodu. Hospodársky význam takto dôležitého sídla bol natoľko závažný, že sa zakrátko začína dbať o ochranné zabezpečenie mesta tak zo strany mestského patriciátu ako aj samotného kráľa. Azda najvýrečnejším dôkazom toho, môže byť rýchle zahájenie výstavby mestského opevnenia, ktoré sa kladie už do polovice 13. storočia.

Unikátny manuskript  spomedzi spektra šermiarskych manuskriptov zachytáva textom a výnimočne i obrazom Ringeckove glosy k Lichtenauerovmu Zedlu.Tento nenahraditeľný zdroj bohužiaľ nie je kompletné a tak sa nám dodnes zachovalo učenie s ilustráciami až od obrany proti zwerchu. Transkripcia sa venuje iba časti Sigmunda Emringa, ktorá sa nachádza v úplnom úvode inak rozsiahlej knihy.

Transkripcia Sigmund Emring v PDF.

Viedenské dielo Paula Hectora Maira Codex Vindobonensis 10825/26 patrí k najucelenejším šermiarskym knihám vôbec. Mair v svojej snahe zachytiť Kunst des Fechtens svojich predkov zanechal po sebe rozsiahle a pôsobivé diela a vlastne len skrze jeho osobu sa nám pravdepodobne uchovalo do dnešných čias tak veľa pôvodných spisov. Viac o Mairovi v referáte od Moniky Tarkošovej. V tomto článku predkladáme transkripciu Zedlu dlhého meča, ktorá tvorí len zlomok celého diela.

Obsahovo zvláštne dielo od Schniniga podáva učenie Hansa Medla (chybne uvádzaného ako Niedla) a osobitým spôsobom vysvetľuje bežne inak chápané verše Zedlu. To, že sa interpretačne líši od hlavného prúdu dodáva tomtu fechtbuchu istú vynimočnosť, aj keď sa o niektorých jej tvrdeniach sa dá polemizovať. Úvod knihy je pre históriu šermu o to dôležitejši, že obsahuje históriu Markusákov, čim dáva šermiarsky obsah do kontextu doby. Vďaka Corone si môžete prečítať kompletnú transkripciu tohto diela.

Krátky manuskript spísaný okolo roku 1500 nepochádza jednoznačne od nikoho držiaceho sa Lichtenauerovej šermiarskej línie. V knihe sa nachádza text o šerme dlhým mečom, tesákom o zápase, boji s dýkou, oštepom a palicou. Tu vám GL (Corona) predkladá transkripciu tohoto útleho diela.

Referát Dávida Cehlárika o pokrývkach hlavy a rukaviciach v neskorom stredoveku (hlavne 15. storočie) v rámci povinnej činnosti členov druhého stupňa pojednáva v niekoľkých kapitolách o čepcoch, čiapkach, klobúkoch, kuklách, baretoch, turbanoch a iných pokrývkach hlavy v mužskej i ženskej móde. Na záver sa venuje stručne aj používaným rukaviciam.

Tento Mirkin referát by mal byt syntézou jej postrehov a informácií z knihy PURSES IN PEACES Archeological finds of late medieval and
16th-century leather purses, pouches, bags and cases in the Netherlands. Nachádza sa v ňom celkom veľké množstvo obrázkov a ilustrácií, ktoré rozširuju poznanie ľudom nevenujúcim sa doteraz tejto téme.