Pokrývky hlavy a rukavice v neskorom stredoveku

Referát Dávida Cehlárika o pokrývkach hlavy a rukaviciach v rámci povinnej činnosti členov druhého stupňa pojednáva v niekoľkých kapitolách o čepcoch, čiapkach, klobúkoch, kuklách, baretoch, turbanoch a iných pokrývkach hlavy v mužskej i ženskej móde. Zachytáva ďalej stručný prehľad

Pokrývky hlavy mužské

Čepiec / Čiapka

(fr. coiffe, nem. haube, tal. cofea, angl. coif, špan. cofia)

Začína sa presadzovať v jedenástom a dvanástom storočí, Z kože, neskôr z plátna, vždy biely, nezdobený, uviazaný šnúrkami pod bradu, používaný ako nočná čiapka, spodná pokrývka pod klobúk pre pracujúcich aj cirkevných hodnostárov i pod kráľovskú korunu. Pre mnohé profesie, manuálne aj intelektuálne, je potom samostatnou dennou pokrývkou hlavy.

Možno nájsť strih z troch častí, nenašiel som však nič reálne podložené a častejšie a o mnoho pravdepodobnejšie boli jednoduchšie čepce z dvoch rovnakých polovíc.

Čepiec je hlavne funkčná pokrývka hlavy, na zachytávanie potu, držanie vlasov a podobne.

 

Čiapky pod inými pokrývkami hlavy:

 

Nosenie čiapky ako nočnej pokrývky hlavy spiaceho:

 

Atypicky zaviazané šnúrky hore na hlave, so zdvihnutými okrajmi čiapky:

Kukla

(nem. Gugel, Kugel, z lat. Cucullus, starofranc. gogole, cocule, zrejme z keltského kukko=vrcholec, stredoeurópske lat. capucium, cappa)

Kukla bola bežná pokrývka hlavy mužov vrcholného stredoveku. Od prvého storočia to bola z antiky zdedená, neprerušene používaná kapucovitá pokrývka hlavy, samostatná alebo enskôr pripojená k plášťu; u vyšších vrstiev rôzne zdobená, u nižších jednoduchá.

Ako materiál sa používala vlna, prípadne sukno rôznych pastelových aj tmavých farieb až čiernej.
Koncom štrnásteho storočia sa z nej vyvinula takzvaná točenica (čes. točenka, čaprún, ang. chaperone)
Variácie: Spodný okraj mohol byť zdobený lemovaním iným materiálom, výšivkami, prípadne kožušinou. Taktiež býval rovný aj rôzne prestrihávaný.
Zadný dlhý cíp mohol byť takmer nepatrný alebo mohol siahať až po zem. Mohol spadať voľne, alebo zasunutý za opaskom, prípadne sa dal obtočiť okolo hlavy.
Od trinásteho storočia je variantou kapucový plášť, alebo kapucňa s malou pelerínou.

Strihy: Existuje ich množstvo, v zásade sa ale nelíšia, vždy ide o dve rovnaké polovice, často sa do časti, ktorá je na pleciach všívajú kliny pre rozšírenie.
Cíp vzadu mohol byť súčasťou celej kukly, alebo to mohla byť samostatne našitá časť.

 

Zložená kukla, pravdepodobne nosená ako točenica, možno vidieť bielu podšitú látku, z toho vyplýva, že lem okolo otvoru na hlavu je niekoľkokrát vyhrnutý smerom von

Niekoľko možností aranžovania mužskej kukly

 

Svätý Jozef, modrá kukla, plus klobúk na hlave, dobre možno vidieť umiestnenie stehu vpredu aj všitý klin na pleci.

Točenica

Vyvinula sa koncom štrnásteho storočia z kukly posadením pôvodného otvoru na tvár hore na hlavu. Bola veľmi módna v 15. storočí, keď sa z nej stala nová pokrývka hlavy už nepoužiteľná ako kukla. Pri takomto nosení bolo možno rôzne aranžovať pelerínu a cíp. Existovalo množstvo typov nosenia, napríklad:

• Obe časti mohli byť uviazané na vrchu hlavy, aby sa docielil turbanovitý efekt, a koniec cípu mohol voľne prevísať dozadu.

• Cíp mohol prechádzať pod bradou, zaviazaný alebo pripnutý na druhej strane hlavy a ďalej ponechaný voľne visieť dopredu alebo dozadu, s pelerínou aranžovanou na bok alebo dozadu.

• Cíp mohol celý visieť celý dopredu či dozadu, pelerína aranžovaná ľubovoľne.

• Pelerína mohla byť spustená dozadu a cíp obviazaný niekoľkokrát okolo hlavy a pod bradou a zviazaný vzadu, toto bolo použiteľné najmä do studenšieho počasia.

• Keď bolo nutné točenicu dať dole z hlavy, v prítomnosti váženej osoby, alebo často napríklad v kostole, bola prehodená cez jedno plece, pelerína a cíp na opačných stranách. Častejšie je zobrazované nosenie peleríny vzadu a cípu vpredu.

Variácie: mnoho možností aranžovania, rôzne prestrihávané a zdobené okraje.
Farby: všetky bežné možno okrem bielej, skoro vždy kontrastné k vrchnému oblečeniu (výnimka - čierne oblečenie + čierna točenica)
Materiály: vlna

V 15. storočí točenica prešla veľkou zmenou, torzo je vlastne vypchávaný kruh, pravdepodobne len na látkovej konštrukcii, s pridaným dlhým pásom látky a našitým kruhom látky prestrihnutým na jednom mieste, ktorý sa prevliekol cez vypchatý kruh a ďalej aranžoval na hlave:

Vznik štýlu nosenia

Točenica turbanovitého charakteru

Pravdepodobne mladšie točenice, ešte bez veľkého vypchatého kruhu (2x)

Neskoršie módne mešťanské točenice (3x), prvá je vpredu ozdobená pripnutým šperkom

 

Cíp voľne prehodený cez rameno na opačnej strane, prvý: pokračujúci dozadu, druhý: pokračujúci dopredu

 

Cíp viditeľne zastrčený za opaskom:

Ľudovít II., nosí červenú točenicu so zložito rozstrihanými okrajmi

Spôsob nosenia zloženej točenice:

 

Muž vľavo hore má cíp točenice prechádzajúci pod bradou a pripevnený na druhej strane hlavy:

Klobúk

Klobúkov je mnoho typov od najjednoduchších po najzložitejšie. Je pokrývkou hlavy prevažne mužov, vo svojej honosnej podobe je priam stavovským odznakom. Je vyrábaný v mnohých tvaroch, z mnohých materiálov a má mnoho funkcií.
Pávie perá, obľúbené už v 13. storočí doplňuje perie pštrosie a volavčie, v 15. storočí pribudne taktiež perie bažantie, dlhé a úzke. Mešťanským vrstvám je nosenie pier na klobúku zakazované, rovnako ako ozdoby emailové, zlaté a z drahých kameňov. Toto všetko je naopak nutným doplnkom vo vznešených kruhoch.

Ľudia, ktorí sa potrebujú chrániť pred slnkom nosia široké slamené klobúky, v dvoch variantoch, s polguľovým stredom alebo s rovným vrchom (zrezaná polguľa, zrezaný kužeľ). Variant zrezaný je tiež pokrývkou hlavy cirkevných hodnostárov, nie však zo slamy.

Podobný tvarom, avšak omnoho výstrednejší a rozmermi väčší je klobúk honosnejší, zhotovovaný z rôznych typov látky a dokonca aj z kožušiny:

Takéto klobúky majú nespočetne veľa variácií, môžu byť vysoké, nízke, široké, úzke, podšité inou kontrastnou farbou, so zdvihnutými okrajmi, tesne priliehajúce na hlavu, aj obrovských rozmerov. Môžu mať rovné tvary, alebo môžu byť na vrchole rôzne riasené, jednoduché alebo zdobené rôznymi spôsobmi.

Ďalší je klobúk typu „robin hood“, z látky alebo kožený, rôzne vysoký, s okrúhlym, špicatým, alebo zrezaným koncom, s rôzne vysokými aj nízkymi okrajmi, jednofarebný, aj podšitý inou farbou, prípadne so šnúrkami na zaviazanie pod krkom, jednoduchý, alebo ozdobený šperkami či vtáčími perami:

Baret / Biret

Objavuje sa začiatkom 15. storočia a je to asi najrozšírenejšia pokrývka hlavy. Má aj svojho špecializovaného výrobcu, biretníka. Pojmy biret a baret majú zhodný význam, biret sa používa pre pokrývku hlavy cirkevného hodnostára, baret potom pre svetskú čiapku.
Pri rozmanitosti módy je však ale často veľmi ťažké rozlíšiť baret od iných klobúkov a podobných pokrývok hlavy, keďže všetky majú mnoho foriem.

Variácie: Má rôzne podoby, buď je to priliehavá, hlboko na hlavu nasadená čiapka, ktorá kryje celú hlavu, alebo čiapka nižšia, bez okraju, alebo s okrajom užším či širším, zdvihnutým alebo prehnutým hore alebo dolu, vcelku alebo vpredu rozstrihnutým, zvýšeným vzadu alebo celým úzkym.
Materiály: Barety sa robia z vlny, alebo z tzv. plstenej vlny, súkna.
Strihy: Môže byť z jednej časti, hore štyrikrát rozstrihnutý a zošitý, alebo zložitejší vo forme zrezaného kužeľa, prípadne valca.

 

Pri nasledujúcej maľbe je ťažké určiť, či sa jedná o klobúk, alebo baret, keďže jednoduchý klobúk a zložitý baret môžu byť dizajnom takmer totožné

Aj takýmto štýlom sa môže uberať baret:

Vysoký nevystužený baret previazaný bielou látkou vzadu s uzlom

Atypický zdvihnutý okraj, možno využiť kontrastnú podšitú látku, pod touto pokrývkou je ešte druhá, pravdepodobne baret alebo čepiec, tesný, zakrývajúci celú hlavu

Baret vyšší ako samotná hlava, avšak nevystužený a vytvárajúci naskŕčaný efekt

Turban

Môže sa jednať o klasickú civilnú pokrývku hlavy, alebo je často viditeľný ako ikonografický znak ázijskej postavy, vtedy sa jedná o turban bohatý, často so zlatými ozdobami, alebo pávími perami.
Niekedy je zložité rozoznať turban od bohatej a členitej točenice.

Variácie: Obtáčaný okolo hlavy môže byť naozaj mnohými spôsobmi, prípadne môže mať tvar hrubého kruhu vystuženého a zloženého tak, aby sa nemusel špeciálne ovínať pri každom nasadení na hlavu.

Ikonografické pokrývky hlavy

Sem patria biskupské mitry, kardinálske klobúky, židovské klobúky, rôzne idealizované ázijské kreácie atď. Týmito sa zaoberať nebudem, vhodné by bolo ale aspoň načrtnúť najdôležitejší príklad:

Židia

Mali prikazované nosiť pokrývky hlavy s výrazným špicom, prípadne s guličkou na vrchu, čo sa odráža aj v ikonografii.

Pokrývky hlavy ženské

Veniec , Čelenka

Mladé dievčatá chodili prostovlasé, a už v ranom stredoveku bolo ich obľúbenou zábavkou pletenie vencov z kvetov. Taktiež si zdobili jemne kučeravé vlasy kovovými obrúčkami, korunkami... Obrúčky zdobené stužkami, kvetmi a perím nosili mládenci aj dievčatá od dvanásteho po pätnáste storočie. Vence z kvetov prežívajú v tradícii dedinského ľudu všade v Európe.

Jednoduché vence a čelenky možno dobre vidieť na obrazoch svätíc, ktoré zomreli ako panny, týmto spôsobom sa zobrazuje tento atribút.

 

Závoj / Rúška / typ Gepent

Rôzne upravená rúška ostáva základnou ženskou pokrývkou hlavy. Aranžovala sa z užšieho alebo širšieho pásu látky a vytvárala tak plytšie alebo hlbšie záhyby, ovíjania okolo hlavy, brady a krku.
V štrnástom storočí sa aranžovanie stáva zložitejším, a mešťankám sú povolené maximálne štyri záhyby.
Základný spôsob úpravy je takýto: na temeni sa závoj voľne položil, nad čelom nadvihol, na bokoch voľne spadá okolo tváre, pod krkom je prekrížený a tesne obtočený okolo hlavy a končí voľne na pleciach.
Ženy z nižšej vrstvy niekedy používali tú časť rúšky, ktorá kryla hrdlo, ako miniatúrnu tašku.

Variácie: Mohlo ísť aj o veľmi bohatú pokrývku, mohla mať aj 20 záhybov, mohla byť pretkávaná zlatom a inak zdobená, základ bol však biely.
Kryl celú hlavu aj krk, neskoršie formy mohli mať holý krk, vyššie čelo, bohatšie riasenie atď.
Materiály: Ľan, čím vyššia vrstva, tým honosnejšie, často až hodváb. Konštrukcia mohla byť prichytená špendlíkmi.

Konzervatívnejšie rúšky "mníšskeho" typu (2x):

 

 

 

 

 

Jednoduchý závoj, avšak s transparentným závojom pod ním:

Ozdobné lemovanie:

Skladanie z kríža, detail, doslova prehliadka staršieho typu závoja aj mladších, extravagantnejších, jeden kombinovaný aj s farebným prekladom.

Zložitá rúška, viditeľne upevnená špendlíkmi

Škrobený závoj / Kruseler

Vznikol z jednoduchšej rúšky / závoja. Na obvode tej časti, ktorá lemuje tvár je našitých niekoľko radov jemných volánikov, ktoré vytvárajú širokú ozdobu. Používal sa ako samostatná pokrývka hlavy na prosté vlasy (najmä 14. storočie), neskôr ako závoj cez rohatý čepiec. Ani staršia varianta nekryje krk.

Henin

(nem. haube)

Asi najhonosnejší sa nazýva aj ako burgundský čepiec. Bol to vysoký klobúk pretiahnutý do špičky, dlhý maximálne približne až 60cm, a z jeho špičky vial závoj. Údajne bol v rokoch 1380-1390 pokrývkou hlavy žien neblahej povesti, neskôr ale ani ženy počestné jeho kúzlu neodolali.
Nosil sa aj henin dvojitý, (nem. hörnenhaube), tj. henin s rohmi, rozšírený až do šesťdesiatych rokov 15. storočia
Henin býval potiahnutý sieťkou zo zlatých nití, alebo drahou, vzorovanou látkou (napr. brokát), so závojom často z hodvábu, vystuženým drôtmi a uchytený špendlíkmi. Úlne kryl vlasy, ktoré boli stočené pod ním a pomáhali ho tvarovať a držať na hlave. Vpredu bolo čelo vyholené, aby ovál tváre bol čo najväčší a najčistejší.

Jednoduchý henin

Mal tvar kužeľa, prípadne bol kratší, v tvare kužeľa zrezaného

Spôsob konštrukcie závoja s použitím drôtu ako výstuže, samotná látka na závoj je tvaru obdĺžnika (angl. fold = prehnúť, záhyb; pin = špendlík)

 

Henin z drahej vzorovanej látky, s pridaným pásom tmavej kontrastnej látky

Zdobenie našívanými perlami (možné, že falošnými)

Dlhý, ale zrezaný henin, zaujímavý je kus látky našitý po spodnom obvode samotného čepca spadajúci až na plecia. Čo som zatiaľ našiel, tento pás nebýval zdobený, a často bol tmavej až čiernej farby. Závoj kryje okrem tohto "pásu" celý čepiec.

 

Dvojitý / Dvojrohý henin

Vznikol spojením náročne tvarovaného heninu, silno vystuženého a upraveného do rohov, s jemnou rúškou, väčšinou transparentnou. Jeho súčasťou boli často náušky, vlasy sieťkou stiahnuté okolo uší. Vyššia vrstva nosila henin vyšší, s väčšími rohmi, nekryjúci uši, mešťanky heniny nižšie, s už spomínanými náuškami:

Henin mešťanský, náušky sú veľmi vysoké, držané jemnou uzlíkovanou sieťkou.

Typ o niečo honosnejší, pravdepodobne vystužený a potiahnutý drahou látkou. Nekryje uši.

O niečo jednoduchšie varianty, silne škrobené, prípadne vyztužené drôtmi.

 

 

Za povšimnutie stojí ozdobné lemovanie závoja:

 

Klobúk

Aj ženy nosia klobúky, často upraveného tvaru, často pod bielou tesnou rúškou, inak sú ale totožné s tými mužskými:

Niektoré pokrývky hlavy nemožno zaradiť medzi čepce, heniny, alebo rúšky, sú to buď kombinácie jednotlivých archetypov, alebo pokrývky výnimočné a svojou jedinečnosťou sa vymykajúce norme.

Objavuje sa napríklad rozmerný tuhý čepiec alebo snáď klobúk, tvaru kotúča, zrejme tvorený vrstvenou a stáčanou látkou, posadený na temeni, obtočený a upevnený priesvitnou rúškou, ktorá kryje čelo a bradu a jej cípy vyplňujú čepiec na temeni:

Rukavice

Rukavice sa používali pri práci, na ochranu pred zimou, ako módny doplnok a taktiež pri špeciálnych činnostiach, ako napríklad sokolníctvo. Neexistoval špeciálny dizajn pre mužov, či ženy. Materiál mohla byť koža, od najjemnejšej po hrubšiu, rukavice ale mohli byť aj pletené, či z vlny najpravdepodobnejšie s ľanovou podšívkou. Šili sa stehom, ktorý nebol zvonku vidieť, teda buď necelým prepichnutím materiálu, alebo podľa zreteľných dierok na niektorých nálezoch boli pravdepodobne prevracané.

Palčiaky

Nálezy existujú zachovalé v lepšom aj horšom stave už od prelomu tisícročí, robili sa z vlny pletením, alebo z kože.

Pletené vlnené rukavice, koniec 12. storočia. pletené od konca „prstov“, potom dopletený palec a tieto dve časti spojené a dopletené až do konca.
Nedokončené kožené palcové rukavice so šablónou výrobcu, 13. storočie.

Kožená rukavica na pravú ruku, celá z jedného dielu, strih nižšie:

Ďalšie rukavice sú z konca 13. storočia, podľa popisu z múzea sú na leme zdobené farebnou výšivkou. Obe z kože, palce chýbajú.

Trojprsté rukavice

Často sa zobrazujú pri nižšej vrstve napríklad pri roľníkoch, alebo pútnikoch, vyrobené sú z kože, každá rukavica z jednej časti plus samostatný palec. Na mnohých ilumináciách majú tiež látkovú slučku na konci, možno na zavesenie, keď sa nepoužívali, možno na ľahšie nasádzanie.

Slučka sa prestrčí a zašije do dovnútra zahnutých koncov rukavice.

Reliéf (?) s týmito rukavicami, zavesenie pomocou spomínaných slučiek. Možno dobre vidieť zahnutý a prešitý okraj.

Posledné dva obrázky, alebo iba posledný vyzerá, že rukavice sú podšité vnútornou vrstvou, možno vlnou.

Päťprsté rukavice

S určitosťou už boli bežné koncom 13. storočia. Omnoho väčšia časť bola kožených, nie vlnených. Boli drahšie a honosnejšie ako predchádzajúce typy. používali sa tiež pri rôznych činnostiach, napríklad aj pri sokoliarstve, kde vlastne nie je možno vidieť jednoduchšie rukavice, keďže táto zábavka bola vlastná vysokej vrstve, ktorá si ich z logických dôvodov mohla dovoliť.
Koža mohla byť samozrejme akéhokoľvek hnedého odtieňa, od skoro čiernej až po okrovú a telovú, možno vidieť aj rukavice biele.

Ozdobné lemovanie rukavíc, škoda, že obrázok je čiernobiely, zdobenie je pravdepodobne formou výšivky.

Na niekoľkých nasledujúcich obrázkoch sú tesné, biele až bledoružové rukavice, avšak s veľkým otvorom na konci, predĺženým do módnej špičky. tiež je vidno zahnutý a prešitý okraj.

Nákres múzejného exponátu, 15. storočie, koža, dobre zachovaný je palec, a na samotnej rukavici aj časť určená na všitie palca. Prsty sú však príliš úzke na skutočné nosenie, preto sa našívali kliny medzi všetky prsty, okrem krajného, ktorým bol pri takomto strihu ukazovák, pravdepodobne aj malíček a samozrejme palec.

Rukavica, začiatok 14. storočia, koža, dôležité sú zachované kliny našívané medzi prsty kvôli zväčšeniu obvodu prstov.

 

Rukavice vyhotovené pravdepodobne pre Friedricha II. na Sicílii pred rokom 1220. Červený hodváb, vyšívané zlatom; rubíny, zafíry, perly, emailové zlato